Nedeľa 14 Marca 2010

Dnes Manchester City hralo zápas so Sunderlandom. Vybrali sme sa do miestnej krčmy okolo pol tretej. Pred tým práve dohralo Manchester United s Fulhamom. Čiže sa to ešte hmýrilo červenými, a zopár modrých tam už popíjalo svoje prvé pivo.

Bývame na juhu Manchestru v časti Old Trafford a červených je tu väčšina. I naši známi tu sú všetci červení a zopár fandí Liverpoolu. Keď sme vošli, vystrúhali sme obaja s priateľom úsmev od ucha k uchu, „Zdravíme.“ „Ako sa máš?“ „ Veľmi dobre, ďakujem.“ Po zdvorilostnom úvode som sa popýtala ako hralo Manchester United. Mark, mi s nadšením vyrozprával ako Rooney opäť skóroval. „Len aby tak dobre hral aj za Anglicko na Majstrovstvách sveta,“ poznamenal môj priateľ.

Sadli sme si trochu oddelene a debatovali sme o všeličom možnom a hlavne o tom, ako nechceme pit každý deň. Nejako sme sa pozabudli najesť a už nám hudci vyhrávali v žalúdku. Na stole bola ponuka jedál, ktoré servírovali len počas zápasov. Za 5 libier-malý steak s hrnolkami, hamburger s hranolkami alebo chlebom. Už viackrát sme si tu dali niečo pod zub, ale jedlo bolo vždy dosť otrasné. Rozhodli sme sa, že vydržíme. Len čo sa zápas začal bolo nám jasné, že Manchester City nie je vo forme a hráči sa javili ako drevené figúrky. Prihrávky boli skutočne nanič. Preto nás vôbec neprekvapilo keď asi v desiatej minúte Jones skóroval za Sunderland.

Ja som si nič nevšimla, ale môj priateľ zbledol a povedal mi: „Počula si to?“

„Čo?“

„Títo tu sa radujú a výskajú keď mi prehrávame. Teraz oslavovali tento gól.“

Zareagovala som: „Ty by si to nerobil?“

Priateľ odpovedal: „Nie, kategoricky nie.“

Nešla som do detailov, ale asi pred mesiacom urobil presne to isté v inej krčme.

„Rád by som si odsadol, nechcem tu sedieť,“ povedal.

Súhlasila som. A tak sme skončili v tanečnej sieni pred veľkou obrazovkou.

Končne v záverečnej časti zápasu Manchester City vyrovnalo a hneď sa nám dýchalo lepšie. Keď sme odchádzali pozdravili sme všetkých po mene: „Dovi. Dovi, Mark a Jimmy.“ Naši červení kamoši nás zdravili s úsmevom a úškrnom. Úškrn znamenal len jedno: „ My sme lepší.“